Prišiel medzi svojich a svoji ho neprijali... Peter zaprel Krista, ostatní apoštoli sa  rozutekali a poschovávali. To je realita rodiacej sa Cirkvi v momente skúšky. Ľud nenašiel v Kristovi ideál Mesiáša. Pilát - pohan -, mu vydal Krista pre pokoj v krajine.
Všetci sú vinní, ale nikto nechce prijať vinu. Pilát sa umývaním rúk domáha neviny. Ľud kričí, že Ježiš je odsúdený spravodlivo, lebo sa rúhal.
Aj v dejinách Európy padá vina na plecia jej národov za to, že sa počas druhej svetovej vojny dlho nečinne prizerali zverstvám nacizmu.
Pane. zmiluj sa nad všetkými, ktorí svojou nečinnosťou odsúdili na smrť milióny mučeníkov druhej svetovej vojny.
Baránok Boží, mnohí tí, ktorí sa stali mučeníkmi nacizmu, kráčali krížovou cestou Európy. Oni sú svedkami nezmyselnosti vojnových ťažení.
Pane, daj nám silu, aby sme nemohúcnosť a zlo v politike prekonávali prísnym uplatňovaním mravnosti, aby sme svoju osobnú zodpovednosť nezvaľovali na politiku, dobu a existenčnú situáciu, ale aby zvíťazila úcta k človeku, ktorý je živým Božím chrámom.

Otče náš...

späť

Pane, ty s láskou prijímaš kríž hriechu, ktorý sme položili na tvoje plecia. Prenášaním svojej zodpovednosti a viny na druhých sme osobne spoluzodpovední za hriech.
Pane, hovoríš: "Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma." Krížová cesta je kráľovskou cestou Cirkvi. Kto nesie svoj kríž, dôsledne nasleduje Majstra v jeho šľapajach. S vierou putuje po jeho ceste a siaha po radosti zmŕtvychvstania.
Zjednotení vo viere, sme vytrvali v nesení svojho kríža v čase totality. Komunizmus bol ťažkou skúškou nášho národa a pretrpeli sme ho vďaka sile viery. Mnohí svojím svedectvom chránili aj našu slobodu. Vďaka jednote, ktorú v nás Cirkev budovala, sme sa oslobodili.
Pane, daj nám múdrosť Ducha, aby sme pri budovaní modernej Európy nezabudli na ľudskosť, ktorá je pilierom spolužitia jednotlivcov v spoločnosti a medzi národmi.

Otče náš...

späť

Ježiš padá pod ťarchou kríža, ale tu sa jeho utrpenie nekončí. Jeho pád nie je iba prejavom fyzickej slabosti. Predstavuje aj ťarchu našich hriechov - od prvého človeka až po posledného. Všetci máme na tomto páde podiel. Každý môj a tvoj hriech podlamuje Kristovi kolená. Svojím hriechom odmietame jeho lásku.
S príchodom spoločenskej slobody sme veľmi skoro zabudli na hlas Cirkvi. Dnes počujeme a nasledujeme iné hlasy v domnení slobody, ale zabúdame, že pod rúškom slobody sa zotročujeme konzumizmom.
Chceme čo najviac mať, mať viac ako iní. Nechceme počúvať svoje srdce a svedomie. Nechceme z hĺbky svojho vnútra počuť, že tu máme byť pre iných, že sa máme vedieť podeliť, že máme byť ľudskí.

Otče náš...

späť

Mária zohrávala dôležitú úlohu pri príchode Mesiáša: pri jeho počatí a narodení. Mala účasť aj na jeho utrpení.
Pri anjelovom zvestovaní svojím áno - "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!" - prijala svoje poslanie a poslanie svojho Syna, pri ktorom stála po celý život.
Mária je prototypom ženy matky. Napriek svojej existenčnej situácii, spoločenskému opovrhnutiu neodmietla darovať život. Prijala dieťa a sprevádzala ho na životnej ceste.
Pane, zmiluj sa nad ženami, ktoré sa odmietajú stať matkami, ktoré pre sociálne pohodlie, spoločenské zavrhnutie, kariéru odmietajú prijať a spoznať svoje dieťa. Pane, pomôž im spoznať, že právo ženy na telo nesmie pošliapať právo dieťaťa na život. Dieťa má tiež právo na telo.
Pane, daj múdrosť matkám, aby dcéry vychovávali a podporovali k úcte k životu.
Pane, daj, aby otcovia preberali zodpovednosť za výchovu svojich detí. Aby dokázali hovoriť manželkám a deťom, že ich milujú. Aby rodičia spoločne ukazovali svojim deťom ich miesto v rodine a v Cirkvi. Aby kládli na ne ruky, žehnali im a dali im pocítiť, že ich budú sprevádzať na životnej ceste tak, ako to robila Mária.

Otče náš...

späť

Mária bola prijatím svojho poslania pripravená sprevádzať svojho Syna na bolestnej ceste na Golgotu Šimon z Cyrény však nebol pripravený sprevádzať trpiaceho v jeho utrpení. Bol donútený.
Nechceme trpieť, bojíme sa bolesti, poníženia, zotročenia, odmietnutia, pohŕdania, choroby... No napriek tomu, že často nie sme pripravení, nemôžeme sa utrpeniu vyhnúť.
Je ťažké povedať utrpeniu áno, prijať ho bez reptania. Prečo práve ja? Čo som spravil? Búrime sa a obviňujeme Boha. Nie sme ochotní prijať Boží plán. V tých najťažších životných situáciách zabúdame, že Boh je s nami. Cítime sa opustení, odmietnutí, zbytoční, ale Boh nám v ťažkých chvíľach vždy niekoho pošle. Aj keď im nerozumieme, neodmietajme pomoc pre svoju pýchu a snahu riešiť problémy sami.
Neodmietajme pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Šimon z Cyrény bol unavený prácou, nechápal, prečo má pomáhať odsúdencovi, ale zdvihol kríž a niesol ho.
Hoci nechápeš, prečo to máš byť práve ty, pomáhaj niesť kríž tým, ktorí tvoju pomoc potrebujú.

Otče náš...

späť

Moderná spoločnosť má pre chorých a starých riešenie: nebudeš trpieť ani ty, ani okolie... Fenomén eutanázie má riešiť strach a opustenosť tých, ktorí nechcú trpieť, a pýchu tých, ktorí nechcú trpiacim pomáhať.
Nedokážeme prijať utrpenie, ktoré denne vidíme na televíznych obrazovkách a o ktorom čítame v tlači. Ale nezabúdajme vidieť v utrpení sveta tvár trpiaceho Krista. Čo si urobil jednému z mojich najmenších, mne si urobil...
Keď Ježiš konal zázraky, považovali ho za proroka. Ale keď prijal utrpenie za naše hriechy, pokladali ho za blázna. Nebuďme ako ľudia tohto sveta, ktorí chcú vidieť iba moc, úspech, kariéru, bohatstvo, zdravie. Ktorí označujú chorých, starých, chudobných za zbytočných pre spoločnosť.
Veronika utiera do ručníka Ježišovu doráňanú tvár. V tej tvári vidí lásku. Neboj sa prijať utrpenie a trpiacich. Je to výzva na premenu tvojho srdca, výzva na ľudskosť.

Otče náš...

späť

Prečo Boh dovolil, aby bol jeho Syn taký ponížený?
Odpoveďou je láska. Poníženie Božieho Syna dopustil z veľkej lásky k svetu. Boh Otec tak miluje svet, že dáva svojho Syna, ktorý v utrpení padá pod ťarchou kríža a hriechov.
Boh nechal svojho Syna padať v utrpení. No my nevieme prijať odpustenie a napriek nemu sa k svojmu pádu neustále vraciame. Máme v sebe zakorenený hlboký pocit viny a nevieme si odpustiť. Odmietame žiť prítomnosť ako noví ľudia, nedávame sami sebe šancu a nádej na nový život.
Zahadzujem milosť, ktorou nás napĺňa Pán, a tým sa vzdávame možnosti začať s čistým štítom. Keď sa prehrabujeme v hriechoch minulosti, často vstupujú do našej prítomnosti a ovládajú náš život, sú naším väzením.
Prestaň sa ponižovať! Kristus ťa vykúpil, dôveruj mu. "Lebo tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi" (Jn 1, 12). Prijmi pravdu vykúpenia.
Uvedom si, že Boh ťa prijal za syna a dcéru, prijmi toto vznešené postavenie. Keď sa budeš správať ako Boží dedič, uvedomíš si svoju hodnotu. Potom dokážeš "milovať blížneho ako seba samého" (Mk 12, 31).
Si milovaný, preto rozdávaj lásku tým, ktorých ti Pán posiela do života. Odovzdávaj posolstvo lásky v našej spoločnosti, ovplyvňuj ním atmosféru v manželstve, rodine, práci, medzi susedmi...

Otče náš...

späť

Nemožno utešovať toho, ktorého sme odsúdili. Považujeme sa za kresťanov, no odmietame mravné hodnoty kresťanstva, ba vysmievame sa z nich. Hovoríme: "Som kresťan, ale taký normálny - nie som žiadny svätec, nepreháňam to."
Je paradoxom, že nás dojímajú životopisné filmy Krista, apoštolov a iných svätcov, ale pohŕdame tými, ktorí medzi nami - v tejto spoločnosti - žijú evanjeliové posolstvo a túžia po svätosti.
Ježišova reakcia na plač žien je aktuálna aj pre nás, pre dnešok. Plačme nad svojou povrchnosťou, farizejstvom, iróniou, nad nedeľným tradicionalizmom. Plačme nad svojimi deťmi. Prečo ich nenapomíname za hriechy? Prečo ospravedlňujeme ich hriechy modernou dobou?
Hriech ostane hriechom, modernú dobu tvoríme my - ľudia. Akú Európu vytvoríme? Na akých hodnotách?

Otče náš...

späť

Odmietnutý a odsúdený Ježiš leží pod ťarchou kríža v prachu zeme už tretí raz.
Prijatím totálneho poníženia sa stal pokorným poslom pre ľudstvo, pre človeka, ktorý pádom odvrátil svoju tvár od Boha.
Boží Syn svojím vtelením, v ktorom prijal ľudskú poníženosť, ukázal cestu k spáse. V ľudskom tele trpel ako zástupná obeť všetkých Božích synov a dcér. Prišiel, aby bol s nami, aby sa stal jedným z nás a my aby sme sa stali podobnými jemu a naveky žili s ním.
Ježišova cesta poníženosti je nádejou pre náš nový život. Chceme v tejto nádeji budovať našu spoločnosť, ktorá bude súčasťou zjednotenej Európy?

Otče náš...

späť

Od pádu prvého človeka v Edene zahaľuje človek nahotu tela do rúcha šiat. Tým si chce vrátiť stratenú dôstojnosť. Nahota na verejnosti je spájaná s hanbou, telo ostáva vystavené výsmechu a potupe. K človeku vystavujúcemu svoju nahotu sa nesprávame ako k ľudskej bytosti, ktorá myslí, cíti, má svoju dôstojnosť. Nezahalené telo môže byť prejavom jeho ponuky. Dnešná móda viac nezahaľuje, ako zahaľuje. Nahota je však aj prejavom odovzdania sa. Ježiš vo svojej nahote obnovuje ľudskú dôstojnosť v totálnom odovzdaní sa Otcovi. Zo starého Adama, človeka hriechu, sa v Ježišovi zrodil nový Adam.
Pane, ochraňuj dievčatá a ženy, aby nepošliapali dôstojnosť svojho tela módnym obliekaním, ktoré ich zbavuje úcty. Daj, aby odovzdanosť tela v totálnom odovzdaní sa muža a ženy patrila sviatostnému manželstvu. Aby medzi manželmi vládla vzájomná úcta a dôvera, lebo len pevné manželstvo je pilierom rodiny, kde deti nachádzajú pravý domov. Funkčná rodina bola, je a ostane znakom kultúry národa a celého ľudstva.

Otče náš...

späť

Ježiš v bolesti ospravedlňuje svojich sudcov a mučiteľov: "Nevedia, čo robia" (Lk 23, 34). Toto ospravedlnenie je veľkým tajomstvom, ktoré sa nedá pochopiť ľudským rozumom. Ježiš ospravedlňuje ľudstvo, pretože ono nepozná pravdu o ňom, aj keď malo možnosť ho spoznať. Dáva mu ďalšiu šancu.
Tá nezaslúžená šanca je ďalším tajomstvom spásy, ktorú nám Ježiš ponúka každý deň.
Každým hriechom pribíjame Krista na kríž. A on nám vždy nanovo ponúka možnosť radikálnym spôsobom zmeniť svoj život. On vie, že s každým novým dňom potrebujeme dostať vedomie novej šance, "lebo nás čaká zápas (...) s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta" (Ef 6, 12). Zlý duch hľadá dvere, ktorými môže vstúpiť do nášho života. Môže byť nimi žiadostivosť, zranenia z minulosti...
Ježiš vie, že ťa čaká každodenný zápas, preto ti každý deň dáva možnosť rozhodnúť sa. Pre koho sa rozhodneš dnes - teraz, v tejto chvíli? Komu a čomu otváraš dvere do svojho života?
V mene koho chceme vytvárať jednotu medzi národmi Európy? Ktoré dvere chceme otvoriť v našej spoločnosti?

Otče náš...

späť

Ježiš zomiera s rozpätými rukami pribitými na kríži, objímajúc celý svet. V tomto bolestnom objatí sú odpustené hriechy celého ľudstva.
Ježiš prežíva na kríži opustenosť, cez ktorú nám odovzdáva nekonečnú lásku vykupiteľského diela. Smrteľný výkrik s odovzdaním ducha je dejinným momentom odovzdania dedičstva, ktorým je večný život.
A čo ty? Prijímaš Kristovho Ducha? Cestu do neba máš otvorenú. Kráčaš po nej? Často počujeme odpoveď: "Áno, chcem ísť, ale na to nepotrebujem Cirkev. Áno, som kresťan, ale nepotrebujem prijať rozhrešenie ani prijímať posilu Eucharistie." Po akej ceste kráčaš? Čo uprednostňuješ, čo oslavuješ, čo a koho uznávaš, čo a koho chváliš?
Ježiš sa obetoval za každého z nás, obetoval sa aj za teba. Neboj sa prinášať obete, uver, že to je cesta k spáse.

Otče náš...

späť

Ježiša skladajú z kríža, jeho mŕtve telo kladú do matkinho lona. Obraz trpiacej matky je obrazom bolesti pri pohľade na ľudské utrpenie. Matka s pokorou dvíha oči k nebu. Objímajúc svojho mŕtveho Syna, Mária objíma všetky svoje stratené, ranené, odmietnuté a mŕtve deti. S nekonečnou láskou prijíma tých, ktorých nemá kto prijať, chrániť a milovať. Obdarúva všetkých, ktorí nemajú meno, na ktorých bolo a je páchané násilie. Ktorí sú ľuďmi nemilovaní, trpia núdzou, chorobami...
Európa umiera, lebo odmieta milióny detí, chorých, starých a chudobných. Pane, ochraňuj Európu, aby v nej znovu prúdil život.

Otče náš...

späť

Ježišovo mŕtve telo zavinuli do plátna a uložili v hrobe. Keď bol hrob uzavretý veľkým kameňom, znamenalo to definitívny koniec.
Ježiš zomrel, odišiel ako ostatní ľudia. Ale tento zdanlivý koniec je len začiatkom, otvorením cesty, ktorá bola zavalená balvanmi hriechu.
Cez Ježišovu potupnú smrť Boh vyjadril svoju nekonečnú lásku. Ponúka lásku za lásku.
Prijímaš jeho ponuku? On sa z lásky totálne odovzdal v bolesti na kríži. Od teba očakáva odovzdanie svojho života do jeho rúk. Dokážeš ho tak milovať? Alebo zo strachu zavalíš cestu k nemu balvanmi svojej hriešnosti?
Keď sa nedokážeš s ním zjednotiť ty, prečo očakávaš, že národy Európy vytvoria jednotu, ktorá prinesie blahobyt? K vytvoreniu jednoty musíme prispieť všetci a potom ju musíme strážiť, aby to bola jednota v láske Ducha Svätého.

Otče náš...

späť

prevzaté a spracované podľa Krížovej cesty uverejnenej na oficiálnej stránke Konferencie biskupov Slovenska www.kbs.sk