Slovo Sväté písmo a Biblia znamená to isté. "Biblia" má grécky pôvod a znamená knihy alebo spisy. Pôvodne bola zbierkou zvitkov. V našom chápaní sú to knihy, ktoré obsahujú napísané Božie slovo. Sväté písmo delíme na Starý zákon a Nový zákon. Starý zákon má 45 kníh a Nový zákon má 27 kníh.

Písmo sväté písali ľudia, ktorých nazývame aj svätopiscami. Prostredníctvom nich Boh sám poučuje svoj ľud. Dbal o to, aby sa do Biblie nedostali náboženské omyly. Boh pisateľom vnukal myšlienky, ale nie slová. Potom týchto ľudí viedol k tomu, aby tieto myšlienky napísali zrozumiteľne. Toto nazývame Božím vnuknutím. Písmo sväté je aj dielom ľudského rozumu a ľudskej ruky. Jednotlivé knihy majú rôzny štýl, lebo ich písali rôzni ľudia. Pisatelia nevedeli z prírodných vied o nič viac, ako ich súčasníci. V Písme svätom preto nehľadáme zdroj vedomostí o prírode a vesmíre. Písmo sväté nám podáva pravdy o Bohu, o jeho dobrote a láske k človekovi.

Starý zákon je svedectvom viery izraelského národa. Boh chcel, aby všetci ľudia vedeli o vyvolenom národe a o tom, že od počiatku sa neustále stará o svoj ľud.

O živote Pána Ježiša písali viacerí autori. Cirkev uznala spomedzi nich za Bohom vzniknuté iba tie, ktoré nachádzame v Svätom písme. Evanjelium podľa Matúša, Mareka, Lukáša a Jána. V týchto knihách nenájdeme životopis Pána Ježiša, ale iba najdôležitejšie udalosti z jeho života a hlavne jeho učenie.

Starozákonné spisy sú predobrazom novozákonných udalostí. Preto aj ich stredobodom je osoba Pána Ježiša. Aj prostredníctvom nich Boh vychováva ľudí. Pomocou nich môžeme lepšie spoznať Božiu vôľu. Božie zjavenie a pravdy môžeme spoznať iba tak, že pochopíme jednotlivé súvislosti medzi Starým a Novým zákonom. Jeden bez druhého nie je úplným učením.